Srnec lesný je jedným z najrozšírenejších druhov raticovej zvery na Slovensku. S výnimkou vysokohorských polôh sa s ním môžeme stretnúť na celom našom území. Najhojnejšie zastúpenie má v nížinných oblastiach s rozsiahlymi poľami.
V prvej časti článku o srncovi získate odpovede napríklad aj na tieto otázky:
- Ako vyzerá srnec?
- Aká je hmotnosť srnca?
- Ako sa odlišuje srnec lesný od jeleňa?
- Ako robí srnec, resp. aké zvuky vydáva?
- Ako vyzerá srnčie parožie?
Prečítajte si aj ďalšie články z tohto seriálu:
- Srnec lesný – základná charakteristika (časť 1.)
- Srnec lesný – spôsob života, rozmnožovanie a lov (časť 2.)
Srnec lesný
Srnec lesný (lat. Capreolus capreolus) je našou pôvodnou raticovou zverou. Patrí do podčeľade jeleníky. Je oveľa menší ako jeleň, dĺžka tela je v priemere 100-115cm a hmotnosť zriedkavo presahuje 30 kg. Takže najmä váha srnca je to, čo ho odlišuje od jeleňa. Jeleň totiž priemerne váži cca 200 kg, je teda mnohonásobne väčší a ťažší ako srnec. Tak ako u ostatných druhov raticovej zveri aj pri srncovi platí, že samec je väčší ako samica. Trvalý chrup má 32 zubov, výnimočne 34, pokiaľ sa jedincovi vyvinú špiciaky.
Srnca spoznáte aj podľa jeho charakteristického brechotu. Ako breše srnec? Ukážku si môžete vypočuť aj tu.
Sfarbenie srnčej zveri
Srnčia zver má v lete červenohnedú až žltohnedú farbu a biele zrkadlo. Na zimu presrstí do sivohnedej až sivej farby. Srnčatá majú po narodení klasické svetlé škvrny, ktoré v auguste miznú. S vekom srncom postupne šedivie maska, čo poľovníkom uľahčuje určovanie veku.
„Vedeli ste, že srnce sa vyskytujú na 93,7% územia Slovenska?“ (1)
Srnčie parožie
Rovnako ako pri jeleňovi alebo danielovi aj pri srncovi nosí parožie iba samec. Je síce pravda, že zriedkavo slabé parôžky nasadí aj srna, tento jav je však z chovateľského hľadiska nežiadúci.
Viete, aké má srnec parožie? Srnec má spomedzi všetkých druhov parohatej zveri žijúcej na našom území najmenšie parožie. Kmeň je dlhý v priemere od 20 do 30 cm a len veľmi zriedkavo srnec nasadzuje parožie silnejšie od šestoráka. Srnec sa svojej ozdoby zbavuje v októbri až v decembri, aby už v apríli (niekedy až začiatkom mája) nasledujúceho roka vytĺkol nové parožie.
| Prečítajte si: Výstava Srnec lesný v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene
Ako sme už spomenuli, srnčie parožie je nie len menšie, ale z hľadiska stavby aj jednoduchšie ako u jeho väčších súkmeňovcov. Z ružice vyrastá kmeň, z ktorého následne vychádzaj predná, zadná a vrcholová (stredná) vetva. Pre hodnotenie srnčích trofejí je dôležité aj perlenie a ryhovanie parožia. Výnimočne srnec môže nasadiť aj parožie osmoráka alebo ešte pestrejšie. Pri srncoch sa oproti inej parohatej zveri pomerne často vyskytujú rôzne deformácie parožia (napr. srnce parochniare, viac kmeňov, atypický tvar parožia a pod.).
O spôsobe života srnčej zveri, jej potrave, rozmnožovaní a pobytových znakoch si niečo povieme v ďalšom článku.
Zdroj:
1. https://sk.wikipedia.org/wiki/Srnec_lesn%C3%BD#cite_note-CicavceSK-2
