Jazvečík je bezosporu jedným z najobľúbenejších poľovných psov. Či už sa bavíme o krátkosrstých, hrubosrstých alebo dlhosrstých dlhých psoch s krátkymi nohami, všetky formy majú svojich milovníkov, ktorí na nich nedajú dopustiť.
Jazvečík
Jazvečíky (nem. Dachshund, tiež známy ako tekel alebo dakel) zaraďujeme medzi brloháre. Dnešné formy pochádzajú z Nemecka, kde boli vyšľachtené na lov škodnej zveri, hlavne líšky. Inak sú krátkonohé psy určené na podzemný lov škodnej známe už od stredoveku.
Ide o veľmi obľúbené malé plemeno, ktoré vďaka dlhému telu a krátkym nohám rozpozná aj malé dieťa. Vďaka svojej inteligencii, temperamentu a poľovnému inštinktu sú obľúbenými psami ako na brlohárenie, tak aj na prácu na povrchu – výborná a vytrvalá práca na stope, intenzívne hlásenie a durenie zveri z nich robí takmer univerzálneho poľovného psa. Taktiež veľmi radi aportujú. Ich hlavnou nevýhodou pri práci na zemi sú ich krátke labky, ktoré im komplikujú pohyb najmä pri vyššom snehu. Sú známe svojou hravosťou, vernosťou, tvrdohlavosťou a temperamentom. Často sa stáva, že sa v prvom pohone stratia a objavia sa až na konci poľovačky. Aj vďaka svojej tvrdohlavosti si jazvečík vyslúžil prezývku „profesor“.
Jazvečík sa v súčastnosti chová v 3 typoch osrstenia a v 3 veľkostiach, čiže tvoria až 9 samostatných plemien zaradených podľa FCI do skupiny č. 4: Jazvečíky.
3 druhy osrstenia
Jazvečíky dnes podľa osrstenia delíme na 3 formy:
- krátkosrsté (hladkosrsté) – Krátkosrstý jazvečík má krátku, hustú, lesklú a priliehajúcu srsť bez neosrstených miest.
- hrubosrsté (drôtosrsté) – Hrubosrstý jazvečík má hustú hrubú srsť s priliehavou podsadou. Srsť na papuli vytvára tvrdé fúzy a má husté obočie, čo vytvára dojem starého psa. Srsť na ušiach je jemnejšia a kratšia.
- dlhosrsté – Dlhosrstý jazvečík má mäkkú, rovnú a lesklú srsť, ktorá je dlhšia hlavne na ušiach, pod krkom, na hrúdniku a bruchu, zadných častiach končatín a na spodnej strane chrbta.
Pôvodne boli všetky jazvečíky krátkosrsté. Dlhosrstá forma vznikla až ďalším šľachtením začiatkom 19. storočia. Na vzniku hrubosrstej formy má najväčší podiel dandie dinmont teriér. Všetky tri formy boli prvý krát popísané v druhej polovici 19 storočia L. J. Fitzingerom v knihe „Pes“. V tom čase sa jazvečík tešil obrovskej popularite.
Sfarbenie
Všetky typy osrstenia sa môžu vyskytovať v troch základných sfarbeniach:
- jednofarebné – Červené, červenožlté, žlté so žíhaním alebo bez neho. Prednosť sa dáva čistej a to najmä červenej farbe. Biela farba nie je žiadúca, nemusí sa však jednať o vylučujúcu chybu (pri malých a ojedinelých škvrnách).
- dvojfarebné – Čierne alebo hnedé so žltým až červenohnedým pálením na papuli, nad očami, na vnútorných okrajoch uší, na hrudi, na vnútorných a zadných stranách nôh, na tlapkách a na spodnej strane chvosta (až do 1/2 chvosta). Príliš výrazné pálenie nie je veľmi žiadúce. Biela farba nie je žiadúca, nemusí sa však jednať o vylučujúcu chybu (pri malých a ojedinelých škvrnách).
- strakaté (tigrované, žíhané) – Základné sfarbnenie je vždy tmavé – čierne, červené alebo sivé. Na základnej farbe sú nepravidelné sivé alebo béžové škvrny.
3 veľkosti
Podľa hmotnosti resp. obvodu hrundníka rozoznávame 3 veľkostné formy jazvečíka:
- štandartný – hmotnosť max. do 9 kg, obvod hrudníka nad 35 cm, delíme ich na ďalšie 2 skupiny:
- psy ťažšieho typu – pes s hmotnosťou nad 7 kg, sučka s hmotnosťou nad 6,5 kg
- psy ľahšieho typu – pes s hmotnosťou pod 7 kg, sučka s hmotnosťou pod 6,5 kg
- trpasličí – psy s hmotnosťou pod 4 kg a sučky s hmotnosťou pod 3,5kg, obvod hrudníka od 30 do 35 cm
- králičí – obvod hrudníka pod 30 cm
Ich zaradenie sa robí až po dosiahnutí telesnej dospelosti (15 mesiac života).
Či už sa rozhodnete pre ktorúkoľvek formu jazvečíka, určite sa stane milovaným členom rodiny. Pokiaľ mu venujete dostatočne veľa času na výcvik, prechádzky a lov, bude z neho aj nenahraditeľný poľovný spoločník.
