Svišť vrchovský je príbuzný s vevericou a sysľom. Pôvodne sa vyskytuje len v západných a centrálnych Alpách. Kolónie svišťov žijú aj Pyrenejach, Tatrách a v Karpatoch. Žijú nad hranicou lesa – v polohách vyšších ako 1 600 m nad morom. Z nižších polôh boli činnosťou človeka, najmä pastierstvom, vytlačené.
Svišť vrchovský
Svišť vrchovský (lat. Marmota marmota) patrí medzi hlodavce. Dosahuje hmotnosť medzi 3 – 7 kg. Na jeseň sú svište ťažšie ako na jar kvôli tukovým zásobám, ktoré si vytvárajú na zimný spánok. Ich srsť je hnedočiernej farby s pieskovo žltými a hrdzavohnedými odtieňmi. Majú plochú lebku, zavalité telo, kratší chvost, mocné labky a dlhé hnedočervené hlodavé zuby. Samice sú slabšie ako samce, ale inak obe pohlavia sú podobne a ťažko rozoznateľné.
Spôsob života a potrava
Svište žijú v kolóniách, ktoré tvoria rodičia a mladé svište. Sú aktívne hlavne cez deň a svoje teritórium si značia sekrétom z lícnych žliaz. Ich potrava je tvorená z tráv, rastlín, korienkov, semien a rôznych iných plodov.
V lete obývajú nory v hĺbke najmenej 2 m. Na konci leta sa vykŕmia a v októbri sa ukladajú na šesťmesačný zimný spánok do senom hrubo vystlaných komôr, ktoré sú široko rozvetvené. Vedľa seba sa uloží okolo 10 jedincov. Počas hibernácie sa im zníži frekvencia srdca, teplota poklesne na 4°C a neprijímajú žiadnu potravu.
Ich prirodzeným nepriateľom je líška hrdzavá, rys ostrovid i orol skalný. Najviac však trpia ľudskými aktivitami, a to neustálym vyrušovaním na plochách ich výskytu a samozrejme pytliactvom.
Svište žijú vo veľkých rodinách, ale samica nemá mláďatá každý rok. V období párenia je možné medzi samcom a samicou pozorovať typické páriace rituály. Gravidita trvá 35 až 42 dní a samica vrhá 4 až 6 mláďat, ktoré opúšťajú noru až po 6 týždňoch.
Na Slovensku patrí svišť vrchovský medzi chránené živočíchy a jeho lov je prísne zakázaný.
