Kalašnikov AK47 – automatická útočná puška
Základné technické údaje o AK47 | |
| Kaliber | 7,62 mm |
| Náboj | vz. 43 (7,62 x 39) |
| Kadencia | 600 rán za min. |
| Úsťová rýchlosť | 715 m/s |
| Dĺžka hlavne | 415 mm |
| Počet drážok | 4 |
| Celková dĺžka zbrane | 880 mm |
| Hmotnosť prázdnej/nabitej zbrane | 3,1/3,6 kg |
| Kapacita zásobníku | 30 nábojov |
Od konštrukcie tejto najrozšírenejšej útočnej zbrane Kalashnikov už uplynulo viac ako 70 rokov. Pre jej jednoduchosť a nenáročnosť na údržbu, spoľahlivosť aj v extrémnych podmienkach ako napr. pod vodou, v silných mrazoch a piesku, je to jedna z najpoužívanejších zbraní vo svete (vo výzbroji ju má okrem Ruska asi 50 iných krajín). V mnohých variáciách a s mnohými modernizáciami sa používa dodnes. Okrem Ruska sa KalashnikovAK-47 vyrába v približne 20 krajinách sveta, ale licenčné poplatky platia Rusku len tri krajiny.
Z histórie zbrane Kalashnikov
Vzniku najslávnejšej zbrane 20. storočia predchádzala potreba vyzbrojiť Červenú armádu účinnými krátkymi rýchlopalnými pechotnými zbraňami ako mali v tom čase Američania – M1 Garand a Nemci – StG 44.
Konštruktér tejto najslávnejšej zbrane – Kalasnikov AK47 – Michail Timofijevič Kalašnikov (1919-2013) vychádzal pri svojom vývoji z konštrukcie spomínaných dvoch zbraní, teda amerického M1 Garand a nemeckého StG 44. Dobre vedel, že technické možnosti sovietskych zbrojoviek sú obmedzené, a že konštrukcia zbrane musí byť jednoduchá, rýchla a lacná, a že jediný dôraz na precíznosť musí byť kladený len pri výrobe hlavni a uzáveru.
| Prečítajte si: Makarov PM
V novembri roku 1947 bol dokončený a úspešne otestovaný nový prototyp zbrane AK47, na ktorej vývoji sa podieľal aj nemecký konštruktér útočnej pušky StG 44, Hugo Schmeisser, ktorý bol po vojne donútený pracovať v ZSSR.
Ako vyzeral prvý Kalashnikov AK47?
Najdominantnejšou črtou na zbrani Kalashnikov AK47 bol jeho vzhľad. Mal robustnú pažbu a predpažbu vyrábanú z dreva a tiež charakteristický zakrivený odnímateľný zásobník, ktorý mal kapacitu 30 nábojov. Ruský samopal AK-47 používal novú kratšiu muníciu vzor M1943 kalibru 7,62x39mm, ktorého rýchlosť na ústí zbrane dosahovala viac ako 700m/s.
Ďalšou charakteristickou črtou bolo umiestnenie plynového piestu nad samotnou hlavňou, čím sa úplne zautomatizovalo prebíjanie zbrane. Uzáverová časť bola veľmi plochá a nevýrazná až na uzáverovú páku a vyhadzovací otvor, ktorý sa tiahol pozdĺž celej pravej strany uzávera.
Spoľahlivosť tejto pušky spočívala vtom, že všetky pohyblivé časti zbrane boli zostavené tak, aby medzi nimi zostala vôľa. Zadné mieridlá boli vhodne umiestnené v hornej časti uzávera. Predné mieridlá boli hneď pri ústí zbrane.
AK 47 bola ďalej navrhnutá ako zbraň s možnosťou výberu režimu poloautomatickej zbrane a automatu, a to vďaka prepínaču na pravej strane pušky. V tomto prepínači konštrukčne zlúčil Michail Kalashnikov aj poistku.
„Vedeli ste, že konštruktér legendárnej zbrane Michail Kalašnikov nemal žiaden podiel na zisku z predaja jeho zbraní? (1) Peniaze mu vyniesla až vodka s jeho menom, ktorá sa začala vyrábať v roku 2004.“
Problémy v začiatkoch sériovej výroby AK 47
Kalašnikov sa začal sériovo vyrábať až v roku 1949 v ruskom meste Izhevsk. Počiatočná fáza výroby však bola sprevádzaná množstvom problémov. Tak ako predpokladal Michail Kalashnikov, sovietska výroba nebola pripravená produkovať veľmi kvalitné dielce a snažila sa šetriť na každom materiáli.
Problém nastal už pri prvej výrobe uzáverových puzdier, ktoré boli lisované a k tomu bol vyrábaný aj vyhadzovač zváraný z viacero častí . To spôsobovalo vysokú kazivosť zbrane a aj kvôli tomuto nebol Sovietsky zväz schopný až do roku 1950 distribuovať veľké množstvo týchto zbraní armáde. Neskôr tento uzáver začal vyrábať z jedného 3kg kusu kovu, a samotné obrobenie bolo časovo aj finančne náročné.
V roku 1959 bola puška AK47 zmodernizovaná a začala sa označovať ako AKM-47. Modernizácia spočívala v tom, že puzdro uzáveru znovu začali vyrábať z 1mm hrubého plechu, čo výrazne zjednodušilo a znížilo výrobné náklady.
Pod predné mieridlá pribudol kompenzátor spätného nárazu a namiesto dreva sa začala používať preglejka, ktorá bola ľahšia. V automatickom režime dokázala puška vystreliť dávku 5 rán, 10 rán alebo vystrieľať celý zásobník naraz.
Model AKMS ako prvý sa začal vyrábať so sklopnou pažbou a s bajonetom na ústí zbrane
Určitou nevýhodou kalašnikova bola jeho hmotnosť a to, že uzáver bol ťažký, čím mala puška veľký spätný náraz. Mieridlá boli síce odolné a jednoduché, ale neumožňovali veľmi presnú streľbu na väčšie vzdialenosti. Taktiež po vystrelení posledného náboja zo zásobníka záver nezostal otvorený, čo by pomohlo okamžitému rozlíšeniu prázdneho zásobníka ako aj jeho rýchleho prebitia.
Najnovšou zbraňou z rodiny Kalashnikov je útočná puška AK-19, ktorá bola predstavená v roku 2021. (2) Zbraň Kalasnikov je dokonca zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov, a to ako najrozšírenejšia zbraň na svete. V prevádzke je v súčasnosti cca 100 miliónov kusov.
Zdroje:
