Jazvec lesný žije v lesoch, sadoch a parkoch celej Európy, v nadmorskej výške do 2000 m. Pre poľovníkov aj laikov má jazvec hodnotu hlavne pre jeho takmer zázračnú masť, ktorá má veľké liečivé účinky. Ide o škodnú zver, ktorá však má v prírode svoje miesto.
Jazvec lesný
Jazvec lesný (lat. meles meles) má zvalité telo a je dlhý asi 85 cm. Krátke nohy má ukončené silnými pazúrmi, ktoré sú ako stvorené na hrabanie. Telo ukončuje chvost s dĺžkou do 15 cm. Jazveca jednoducho rozoznáme od iných druhov zveri podľa jeho čierno-bielej hlavy. Čierne pásy prebiehajú súbežne od ňucháča, cez oči až po uši. Vonkajšie ušnice, stredový pás a boky hlavy sú biele. Spodná časť tela a končatiny sú čiernej farby, ostatok tela je sivý až hnedosivý. Určiť pohlavie na živom kuse je prakticky nemožné. Na jar sa jeho hmotnosť pohybuje asi na 7-8 kg a v zime, pred zaľahnutím okolo 17 kg a viac. Práve vtedy je z poľovníckeho hľadiska atraktívny.
Hoci jeho chôdza vyzerá ťarbavo, vie veľmi rýchlo utekať a to najme v ohrození. Za noc prejde pri hľadaní potravy 5 až 6 km. Svoje teritórium má v okruhu asi 2 km od brlohu. Svoje trasy si značkuje chvostovou žľazou. Zo zmyslov má dobre vyvinutý čuch a sluch, no zrak má slabší.
Všežravec aj zdochlinár
Jazvec je nočný tvor, ktorého v revíri stretávame skôr výnimočne pri večerných postriežkach (pokiaľ naňho cielene nečakáme pri brlohu). Cez deň spí vo svojom brlohu, ktorý je bohato rozvetvený a môže byť hlboký aj 5 m. Jeden brloh môže obývať spolu s líškou.
Jazveca je všežravec. Živí sa hlavne hmyzom, dážďovkami, slimákmi, žabami, drobnými hlodavcami a vtákmi hniezdiace na zemi. Je veľmi nežiadúci v bažantniciach – vyberá hniezda. Nepohrdne ani zdochlinou. Z rastlinnej potravy obľubuje bukvice, žalude, orechy alebo lesné ovocie.
Život, párenie a rozmnožovanie
Jazvec sa pári na jar, v lete, ale aj na jeseň. Oplodnené vajíčko sa vyvíja až od decembra – tento stav nazývame latentná gravidita. Začiatkom zimy zalíhajú na 3-4 mesiace, sem-tam v teplejších dňoch vychádzajú na prechádzku. Koncom zimy vrhá jazvečica 2 až 5 mláďat, každé váži do 130 g. Matka ich dojčí 8 týždňov a potom kŕmi natrávenou potravou. V júni už žerú samé a vychádzajú von. S matkou zostanú do jari, keď pohlavne dospejú. Vo voľnej prírode sa dožívajú do 15 rokov.
Liečivý jazvečí tuk
Jazvečí tuk má veľký význam v domácom lekárstve ako aj pre farmaceutický priemysel na výrobu liečivých mastí. Ide o čistý prírodný produkt, ktorý sa používa napr. na suchú kožu, zápaly, prechladnutia, bolesti kĺbov, chrbta a končatín, zápaly, rany, celulitídu, reumu a podobne. Používa sa vonkajšie aj vnútorne.
Choroby a prirodzení nepriatelia
Nakoľko ide o všežravca a zdochlinára, vyskytujú sa u jazveca tomu zodpovedajúce ochorenia – cudzopasné vlasovce, pásomnice, trichinelóza (svalovec) a besnota. Jeho mäso, podobne ako u diviaka, treba pred konzumáciou poriadne tepelne upraviť. Nepriateľom jazveca vo voľnej prírode je vlk a rys.
Pobytové znaky a stopy
Pobytovými znakmi jazveca sú brloh, ryhy, prte alebo trus. Trus má valcovitý tvar bez špičky, hrubú štruktúru a obsahuje zvyšky potravy ako sú napr. kosti, chlpy, kôstky a pod. Necháva ho v stope v blízkosti brlohu.
Stopa je zložená z hlavného bruška a piatich, na tvrdej pôde štyroch brušiek prstov. Predné laby sú odtlačené silnejšie a sú na nich viditeľne dlhšie pazúry ako na zadných.
Lov jazveca
Jazveca lovíme buď cielene v blízkosti jeho brlohu, alebo zväčša náhodou pri love inej zveri. Vhodnými zbraňami na lov sú brokovnice alebo guľovnice ľahšieho kalibru. Vchod do jazvečieho brlohu má zvonovitý tvar. Pokiaľ neviete, či brloh obýva jazvec, dobrým trikom je pred brloh nasypať napríklad psie granule. Líška totiž v blízkosti svojho brlohu nikdy nežerie, jazvec však áno.
V minulosti sa na jazveca poľovalo aj brlohárením, kedy brlohársky pes jazveca zatlačil a poľovník ho následne vykopal. Tento druh lovu sa však stal mnohým psom osudným, pretože jazvec je v ohrození mimoriadne agresívny. Kvôli agresivite bol dokonca používaný pri brutálnych zápasoch na život a na smrť (obdoba psích zápasov). Pokiaľ aj jazvec psovi neublížil, dokázal ho zahnať do slepej uličky v jednej z mnohých chodieb svojho brlohu a tam ho zahrabať.
Trofejou je vypracovaná kožušina a lebka, ktorú môžeme predložiť na chovateľskú prehliadku.
