Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) sa bez problémov dá vybrať len v prvých hodinách po prisatí alebo až tesne pred samovoľným uvoľnením, keď už je dosť nacicaný krvou a má dosť zásob na lienenie (premenu do iného vývojového štádia). Samička zvykne byť prisatá 5-14 dní a samček 3-6 dní, kým samovoľne odpadne.
Pri psíkoch ako aj pri ľuďoch je veľmi dôležitá prevencia a aj skoré odhalenie a odstránenie prisatého kliešťa, z dôvodu eliminovanie prenosu infekčných chorôb.
V súčasnosti sú na trhu rôzne druhy repelentov proti kliešťom. Medzi najznámejšie a najrozšírenejšie patria antiparazitné obojky, rôzne chemické alebo aj ultrazvukové repelenty.
| Prečítajte si: Ako vybrať kliešťa
Ak aj napriek tomu zistíte, že Váš psík si priniesol z prechádzky neželeného hostiteľa musíte mu ho odstrániť. Všeobecne platí nechytať kliešťa holými nechránenými rukami. To znamená, že pri vyberaní kliešťa používať pinzetu alebo kartu na vyberanie kliešťa, alebo použiť rukavice. V najhoršom prípade sa môže kliešť obaliť papierovou vreckovkou. Miesto, kde je kliešť prisatý sa najprv dezinfikuje. Potom sa kliešť uchopí, čo najbližšie pri pokožke tak, aby ste mu nestlačili brucho a tým nevytlačili obsah čriev do rany. Postupným vykývaním alebo aj pootočením kliešťa sa uvoľní cement okolo jeho sacieho orgánu – hypostómu a kliešťa je možné potom vytiahnuť. Po vybratí alebo aj nájdení kliešťa ako lezie po srsti ho treba spláchnuť do záchodu alebo vložiť do vreckovky a zapáliť. Nikdy sa nesmie kliešť likvidovať rozpučením medzi nechtami alebo len tak na zemi. Je dôležité si uvedomiť, že kliešť môže byť nositeľom infekčného ochorenia, ktoré sa môže preniesť aj vzdušnou cestou (ako Q horúčka), a byť tak možným zdrojom nákazy. Po odstránení kliešťa ranu po prisatí ešte raz dezinfikujte alebo potrite liečivou masťou s obsahom antibiotík (Framykoin) a ruky si umyte mydlom.
V prípade ak sa nepodarilo odstrániť kliešťa aj s hypostómom – sosáčikom (hovorí sa, že zostala v koži hlavička) tá sa zvykne samovoľne vybrať z kože ako trieska pri dreve alebo ju môžete vybrať pomocou ihly. Prenos infekcie zo samotných hryzadiel už nehrozí.
Samozrejmosťou je následne psíka pozorovať, či nezmení správanie. Či nemá ťažkosti s trávením, nie je unavený, nemá horúčku, triašku, depresiu, malátnosť, slabosť, nechutenstvo. Taktiež pri infekcii môže byť moč tmavý až zafarbený do hneda, žlté očné bielka, bledé ďasná. Po zistení príznakov je vhodné navštíviť zverolekára.
