Muflón lesný má za svoju domovinu Malú Áziu, odkiaľ sa za stáročia dostal až do západnej Európy. Na Slovensko sa muflónia zver dostala v druhej polovici 19. storočia. Najvyššie populácie muflónov žijú u našich západných susedov, v Českej republike. Limitujúcim faktorom pre ich výskyt je nadmorská výška a hlavne výška snehovej pokrývky v zimnom období.
Prečítajte si aj ďalšie články z tohto seriálu:
- Muflón lesný – základná charakteristika (časť 1.)
- Muflón lesný – spôsob života a rozmnožovanie (časť 2.)
Muflón lesný
Muflón lesný (lat. Ovis musimon pallas), ako už bolo uvedené, pochádza z Malej Ázie. Patrí do podčeľade turovité. Baran má dĺžku tela je v priemere 115-130cm a hmotnosť zväčša od 25 do 50 kg, v závislosti od veku a bonity prostredia, v ktorom žije. Ovce sú o niečo menšie a hmotnosťou zriedkavo prevyšujú 30 kg. Trvalý chrup má podobne rovnako ako u srnca 32 zubov, ale k úplnému vývoju chrupu dochádza približne až vo veku 4 rokov.
Sfarbenie muflonej zveri
Samec muflóna je v lete červenohnedý brucho, pysk, vnútorná strana nôh a zrkadlo sú biele. Charakteristické je takzvané sedlo (škvrna na chrbte), ktoré ma bielu farbu. U niektorých jedincov sa však nemusí vyskytovať. V zime je muflón tmavší, niekedy až hnedočierny, čo dáva do kontrastu svetlé časti osrstenia. Samice a mláďatá muflóna majú podobné sfarbenie ako baran, avšak svetlé časti nie sú až také výrazné. V zime majú nenápadnú šivohnedú farbu. Pre barany je charakteristická rujná hriva v oblasti krku.
Muflón má rohy, nie parožie
Na rozdiel od raticovej zveri, ktorú sme spomenuli doteraz, okrasa samcov nie je parožie, ale rohy. Roh je vlastne zrohovatelá koža (tuľajka), ktorá obopína kostný výrastok čelovej kosti muflóna. Hlavným rozdielom medzi rohmi a parožím je, že kým parožie jedinec každoročne zhadzuje a znovu nasadzuje, rohy rastú po celý život jedinca. Rohy u silných baranov môžu mať dĺžku až 90 cm. Vo výnimočných prípadoch môžu slabé rohy nosiť aj samice.
Roh rastie od čelovej kosti, čo znamená, že najstaršia rohovina sa nachádza na konci tuľajky. Rohy rastú rýchlejšie v teplom období, keď je dostatok potravy, ako v zime. V dôsledku toho môžme na rohoch pozorovať hlbšie ryhy, podľa ktorých sa dá spočítať vek jedinca. V prvom roku narastie mufloní roh v priemere 10 – 15 cm. Najväčší nárast prichádza v druhom roku, kedy prírastok môže prevyšovať až 30 cm. Ďalej je prírastok z roka na rok nižší. Rohy sa na konci opotrebúvajú a olupujú, čím sa postupne slabo skracujú.
O spôsobe života muflonej zveri, jej potrave, rozmnožovaní a pobytových znakoch si niečo povieme v ďalšom článku.
